Mexiko – jazero Bacalar

Jazero Bacalar je druhá najväčšia vodná plocha v Mexiku. Je známe hlavne tým, že jeho voda vyzerá ako Karibské more, je tyrkysovo modrá. Volajú ho tiež jazero siedmych farieb, a jeho farby sú skutočne neskutočné 🙂 Ďalšou zaujímavosťou tohoto jazera sú “živé kamene”, jedny z najstarších organizmov na planéte. Ich oficiálny názov je stromatolites. Tieto staroveké kamene dokážu obrásť aj slimáka, ktorý sa na nich prichytí, a pritom ho teda zaživa zadusia. Vyzerajú ako normálne kamene obrastené zelenými riasami, sú veľké aj niekoľko metrov a celé pod hladinou. Len, nie sú kamene… Nájdete ich na rôznych miestach, my sme okolo nich kayakovali pri našom ubytku, ale chodí sa na ne pozerať hlavne ku Cenote Cocalitos.

Meno Bacalar pochádza s mayského slova b’ak halal, čo v preklade znamená “obklopený rákosím”.

Aktivity:

Výlet plachetnicou

Po jazere chodí veľa výletných lodí, väčšina z nich je motorová. Ak len trošku môžte a budget vám dovolí, vyberte si radšej plachetnicu. Jednak je to úplne iný zážitok, keď sa vám nad hlavami otáča sťažeň s plachtou, keď cítite, ako sa do plachty oprie vietor, keď sa celá loď nakloní pri zmene smeru….. Je to príjemný adrenalín, pre deti nekonečná zábava, pre prírodu veľké plus. A benefitom pre vás je, že nebudete štyri hodiny počúvať nepríjemný rapkací zvuk motoru.

 

Naším kapitánom bol Mauricio, ukecaný, pracovitý týpek pôvodne z Mexico City. Počas celej cesty nás zásoboval informáciami o jazere, o vtáctve ktoré tu žije, o mayských poverách, o práci v turizme. Zastavili sme na niekoľkých miestach a dali si prestávku na okúpanie. Hneď prvá bola trošku desivá. Najprv nám Mauricio porozprával príbeh o šialenej babe, ktorá sa vedela meniť na divoké prasa a žila v blízkosti cenote, na brehu jazera Bacalar. Podľa nej sa táto cenote aj nazýva Cenote la Bruja. A potom nás pri tejto cenote vysadil, nech sa páči, okúpte sa!  Z lode sme povyskakovali na plytčinu s upozornením, že cenote začína už o pár metrov. Je to teda poriadna diera! Tmavá a hlboká! Akoby ste stáli a dívali sa do studne, lenže nestojíte nohami pevne na zemi, ale snažíte sa stabilizovať vo vlnách…. Linde hĺbky nerobia žiaden problém, takže tá si vplávala rovno nad cenote a pýtala sa ma, prečo ju držím??? Enzo si našťastie našiel nejaký kamienok v plytčine, a bol vo svojom kamienkovom flow, a nejaká diera v mori ho nezaujímala 🙂

Okolo ostrovčeku Isla de los Pajaros sa nám dnes plaví trošku náročnejšie, voda je miestami plytká a kapitán musí poriadne navigovať, aby sme tu neuviazli. Ostrov je známy hlavne pre mnohé vtáčie druhy (volavky, bociany, kormorány, lyžičiar ružový a iné), ktoré sem chodia každoročne hniezdiť. Veľkosť ostrova závisi od ročného obdobia, v období sucha vyčnieva oveľa väčšia čast ostrov z pod hladiny, tráva je suchá a kapitán ostrov prirovnáva k savane. V zime je naopak veľká časť ostrovu skrytá pod hladinou. Na ostrov je zakázané vystupovať…. nešahat, pouze se koukat! 🙂

 

Okúpeme sa aj pri pirátskom kanáli (Canal de los Piratas), ktorý bol stovky rokov využívaný Maymi ako dôležitá časť obchodnej cesty medzi  Yucatánom a Hondurasom. ..a potom pirátmi ktorý sa sem chodili skrývať a opravovať lode. Je tu plytká piesková vodička, trošičku teplejšia ako tá v cenote 🙂 Ostatní kupači, hlavne mexičania, si tu tým piesko-bahienkom natierajú tvár aj celé telo. My sme odolali :-)))

 

Výlet zakončujeme západom slnka na plachetnici…… romantika!

 

Kayakom po jazere

Nie je nič lepšie, ako preskúmať okolie po vlastných, v tomto prípade vo vlastnom kayaku. Pekne pomaličky sme objavovali jeden deň brehy napravo od nášho campingu, a druhý deň brehy naľavo 🙂 Zastaviť sme pravda museli pri každej vodnej hojdačke alebo móle, z ktorého si Linda mohla skočiť.

 

Zastavili sme na plytčine obsypanej už prázdnymi domčekmi od slimákov. Volajú sa Caracol Manzana Maya, alebo Maya Apple Snail  (jablkové slimáky?) sú dôležitou potravou pre vtáky (Snail Kite). Obom deckám sa páčilo loviť prázdne mušle z dna jazera a ozdobovať nimi seba, nás, kayak, vetvičky…. 🙂

 

Paddle board

Nám počasie neprialo a tak sme si tu toľko obľúbený paddle board nevyskúšali. Je to inak senzačné miesto, ak sa na paddle boarde začínate. Malé vlnky, alebo žiadne, veľké plochy kde ste samy a do nikoho nenarazíte 🙂 Až prídeme na budúce, máme to na bucket liste.

 

Mesto Bacalar:

Aj samotné mestečko Bacalar je príjemné na preskúmanie. Nie je to vôbec rušné mesto, ani veľké. Ľahko ho prejdete pešo. Centrum sa tvorí okolo veľkého parku s hojdačkami, kde každý večer po súmraku začína vtáči orchester. Pozor len na prechádzanie popod stromy v tomto čase, mohlo by na vás niečo teplé spadnúť :-))) Na farebné grafiti sme si v Mexiku už zvykli, aj tu ich nájdete na každej väčšej opustenej stene. Sú to ale umelecké diela, žiadne sídliskové čarbanice. Hneď vedľa parku je aj stará španielska pevnosť San Felipe, ktorú postavili v 17-om storočí, potom čo mesto vyplienili piráti.

 

Okolie:

Ak máte radi históriu, džungľu a objavovanie, neváhajte a naplánujte si výlet na majské pyramídy Chacchoben. Nie sú vôbec ďaleko (cca hodinku cesty) a sú to naše najobľúbenejšie mayské pyramídy. Džungľa okolo nich je pecková! Viac o nich píšeme v našom blogu venovanom práve pyramídam. Mrkni tu.

 

Mahahual je malé prímorské mestečko. Keď tu práve nekotvia výletne lode (silne doporučujeme pozrite si na nete rozvrh dní, kedy tu lode sú a vyhnite sa im), je tu absolútne ticho, kľud a prázdno…. Okolo 9 ráno sa snažíme niekde naraňajkovať a musíme prejsť krížom celým mestom kým natrafíme na otvorenú reštauráciu. Po pieskovej ulici stretneme len pár potápačov, čo sa pripravujú na ranný ponor, nikto iný tu nie je. Plážové lehátka sú prázdne ešte aj o 11-ej, keď z mesta odchádzame. Je stále trošku chladno (studená fronta ktorú zavialo do Mexika zo severnej Ameriky je stále tu), do vody skočí len obrovská doga, ktorá zrejme patrí majiteľovi reštiky. Linda si na nej trénuje svoju odvahu (kto neviete, Linda mávala panický strach zo zvierat všetkého druhu) a občas sa len tak sama vyberie na špacír okolo mega psa. Je to kľudas s ružovým obojkom a Linda si zase raz dokázala, že keď chce, nebojí sa ničoho.

 

Myslím, že by sa v Mahahuale dalo stráviť pár oddychových dní, na pláži, vo vode, pod vodou, pod palmami v sieťach…. takže milé mestečko, until next time!

 

Ananásová farma – ak príchadzate zo severu, tak pred príchodom do Bacalaru je ananásova farma. A v jej okolí stojí cez deň veľa veľa predavačov čerstvých ananásov, malých cukrových, alebo mega obrovských, už olúpaných, alebo celých, akých len chcete. Kúpili sme ich 5 a bolo nám málo! Sú výborné, čerstvé, sladké a lacné!

IMG_9186

Kde naplniť brušká:

Nečakane sa pre nás mestečko Bacalar stalo mekkou výborného jedla, malých útulných bistier, voňavých záhrad a spokojných brušiek. Počasie nám nevychádzalo úplne ako sme si predstavovali, a tak sme mali viac času na objavovanie kulinárskych zákutí. A veru stáli za to!

IMG_8933
El Manati – záhradka
  • El Manati Bacalar – famózny priestor, v ktorom sa spája reštaurácia, umenie, predajná galéria, obchodík a záhrada. Deti si priestor užívali až tak, že sme ich museli krotiť, aby na seba nezvalili niektoré krehké vystavené kusy. Reštaurácia má dobrý výber, či už chcete zdravé raňajky (granola, ovocie, jogurt, oatmeal), niečo sladké (perfektné palacinky, opýtajte sa naších detí!) alebo ľahký obed (rybacie tacos) a čerstvo upraženú kávu. A medzitým, čo si pochutnávate a čumíte na umenie, si môžete aj zanakupovať lokálne značky oblečenia, prírodnej kozmetiky, eco produktov, šperkov a iných darčekov. Za nás 5 hviezda a nesieme si od nich aj jeden kúsok mosadzného printu (už sa teším až bude zarámovaný visieť u nás doma a pripomínať nám výlet na Bacalar!).
  • Pizzeria Bertilla – welcome in Italy!!!!! Pri vchode nás víta pán majiteľ, talian. Objednáme si s jeho pomocou pizzu pre každého, rozplývame sa nad ňou ako keby to bola TÁ PIZZA z Neapolu a dohadujeme sa, že zajtra prídeme ochutnať domáce cestoviny. A tak druhý deň ani nerozmýšľame a celý plán staviame okolo večere v Pizzerii Bertilla. Pán a pani majiteľka nás už vítajú z ulice, cestoviny sú famózne, deti všetko zjedli a zaslúžia si aj čokoládovú salámu (pure joy!!!!!). Rodičia majú najlepšie tiramisu na svete!!!!! Vôbec nepreháňam!IMG_9061
  • Mango y Chile – malé bistro s pekným výhľadom na jazero, hneď vedľa miestnej pevnosti. Nie sme vegáni ani vegetariáni, ale vegánsky burger od Mango y Chile nesklamal.
  • La Piňa – za nenápadným vchodom vyzdobeným čerstvými ananásmi sa schováva krásna zahrada pod korunami stromov. Servírujú hlavne mexické jedlá, poctivé a chutné. Podvečer prichádzajú lokálny muzikanti dotvárať atmosféru 🙂 fullsizeoutput_1f95
  • Bote de Leche – mali sme to vysoko na zozname reštík, ktoré chceme vyskúšať, no nakoniec sme niektoré vyššie uvedené navštívili niekoľkokrát a sem sme sa už nedostali. Videli sme ju len zvonku a prostredie vyzeralo útulne.

Ubytovanie:

Určite hľadajte ubytovanie, ktoré má prístup do vody, o tom celý ten zážitok z Bacalaru predsa je! V centre mesta síce sú miesta, kde sa k vode dostanete cez mólo prístupné verejnosti, ale to nie je ono. Tam je jedno mólo vedľa druhého a voda nie je veľmi čistá. Radšej bývať trošku od centra, v hotelíku-hostelíku priamo na vode, najlepšie ak aj požičiavajú kayaky.

Aj keď bolo ubytovanie, ktoré sme si na 4 noci vybrali my (Ecocamping YAXCHE BACALAR), priamo na pláži jazera – nemôžeme vám ho doporučiť 😦  Posúdťe samy.

IMG_9179
Yaxche Bacalar

Plusy:

  • Je priamo na pláži, má krásny prístup do vody, hojdačky vo vode, hojdacie siete.
  • Kajaky na prenájom.
  • Izby boli celkom čisté. Kúpelne, ktoré boli mimo izby, boli denne udržiavané a čisté.

Mínusy:

  • Kto by tu chcel kempovať v stane, tie sú postavené jeden vedľa druhého na betónovom chodníku, bez poskytnutia karimatky atď.
  • Nábytok aj vybavenie izieb je staré, v stropoch sú diery zrejme po ventilátoroch a cez tie nám sem v noci lozili šváby!
  • Reštaurácia v rámci Yaxche je otvorená len do 5pm. Ak nemáte auto, aby ste sa dostali na večeru do mesta, ste nahratý. Yaxche je niekoľko kilometrov od centra, taxíky len tak nezastavíte a posledný kilometer je po neosvetlenej prašnej ceste džungľou, na prechádzku po tme to nie je.
  • Reštaurácia často nebolo otvorená ani cez deň, rôzne dôvody, došiel im plyn, nemajú staff, atď.
  • Pán majiteľ chodí každý deň do mesta „zbierať“ turistov na svojom jeepe, a dovezie ich sem za poplatok, na pláž. Cudzí turisti využívajú pláž, siete a stoly pri vode od cca 10am do 3pm.
  • Na pozemku prebiehali každý deň konštrukčné úpravy, t.j. non-stop hluk, vrtačky, prach, atď.
  • Prístup celého personálu boľ veľmi laxný, vôbec im na ničom nezáležalo. To, čo vedeli veľmi dobre, je vypýtať si za všetko hneď peniaze. Chceli sme mať otvorený účet v reštaurácii a na kayaky, keďže sme to využívali denne a boli sme tam 4 dni. Nedalo sa. Každý džús sme museli okamžite zaplatiť. Dva dni nám pršalo a uteráky v izbe tým pádom nemohli vyschnúť. Poprosili sme upratovačky o nové uteráky. Jasné, prinesú. Odišli sme na celý deň preč, vrátili sme sa večer. Mokré uteráky stále ležali na posteli. A pána recepčného sme museli dlho nútiť, aby nám teda on priniesol čisté uteráky, keďže to nie je jeho job. Veľmi smutné, že tak krásny pozemok je v rukách nekompetentného managementu!

 

 

One thought on “Mexiko – jazero Bacalar

  1. Dobrý den, zajímalo by mne, jestli to není prilis osobni, jaký máte rozpocet na rocni cestovani? A zda nějakým způsobem pracujete i na cestách. Jinak musím web moc pochvalit a obzvlast vase fotky.

    Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s