Austrália – okolo Sydney

Ako začať??? Tak túto otázku sme si kládli nielen pri písaní tohoto blogu, ale aj po príjazde do Sydney. Krajiny, ktoré sme doteraz navštívili boli vždy oveľa oveľa menšie a mali sme tak aspoň malú nádej, že z tých miest uvidíme aspoň tie najkrajšie a najznámejšie, že načuchneme do každého regiónu, obzrieme východné aj západne pobrežie, alebo krajinu precestujeme z úplného severu do jej najjužnejšieho cípu….. No, a s Austráliou to také ľahké nebolo a museli by sme tu stráviť celý náš sabbatical, aby sme sa tomuto cieľu aspoň priblížili. A tak sme prvé dni plánovania nervózne “listovali” austrálskymi hashtagmi na instagrame, spovedali kamarátov, zisťovali ceny vnútroštátnych leteniek a nakoniec sa rozhodli, že naše tri týždne strávime bez stresu a šialených presunov a užijeme si východné pobrežie. 😊

V Sydney už tretím rokom žijú naši kamaráti ešte zo školy, Lucka a Robo, s dvoma blonďavými dcérkami približne vo veku našich detí, Sophie a Oli. Máme veľké šťastie, že sa nebáli nás pozvať k ním domov a vydržali to s nami celé tri týždne (alebo to bolo dlhšie? 😊). Austrália bola po Ázii iná cenová liga a každý ušetrený dolár prospel nášmu budgetu. K ubytku zdarma získali naše deti dve perfektné kamarátky, s ktorými sa mohli jašiť od rána do večera (vystihli sme jesenné prázdniny a tak deti nemali školu ani krúžky). A Lucka s nami naplno využila svoj organizačný talent a naplánovala nám doobedia, poobedia, večery a víkendy tak, aby sme zo Sydney videli maximum. Veľká vďaka za to! Radi sme si od plánovania na chvíľku odpočinuli.

Pláže

Aj keď je Sydney veľkomesto, zachovalo si veľa krásnych pláži s luxusnými domčekmi naokolo kam chodia miestni tráviť aspoň pár hodín denne. Plážový volejbal, kajaky, surfy, bazény vytesané do útesov na pláži, plavecké kurzy vo vlnách, bežci…. všetky pláže žijú a málokto len tak polehuje na deke.

Balmoral beach je prvá pláž, ktorú sme zažili a pretože bolo vonku stále celkom teplo aj napriek začínajúcej austrálskej zime, tak sme hneď naskákali do vody. Voda bola ľadová (našim posledným benchmarkom sú Filipíny, kde voda bola oproti Austrálii ako teplá polievka), ale nadšenie nás v nej udržalo asi dvadsať minút. Tu niekde zrejme začalo prechladenie oboch detí, ktoré nás za pár dní prinúti navštíviť lekára, zrušiť plavecký kurz a sedieť pár dní doma pod perinou. Zohriať sa ideme na famózne fish&chips (Bottom of the Harbour Seafoods) priamo na pláži. Tomu hovorím parádna jesenná sobotička!

Na Manly beach vyrazíme v nedeľu. Kamaráti nám totiž poradia, že v nedeľu sú pre rodiny lístky na všetku verejnú dopravu len za 2,5 AUD (Family Funday Sunday). Je úplne jedno koľko dopravných prostriedkov vystriedate, celkom zaplatíte len ten jeden poplatok. Z North Rydu, kde bývame, chytíme autobus do centra, kde preskočíme na loď, z ktorej máme krásny výhľad na mesto, Harbour Bridge a hlavne na operu! Už len preto stojí za to previezť sa loďkou versus všade chodiť autom. Hneď za prístavom má dnes akciu magazín The Economist a ponúka nám zmrzlinu zadarmo. Je plná lúčnych koníkov alebo sušených červíkov. Kto by si nevybral! Linda nemala problém 🙂 Z prístavu k pláži sa musíte dostať cez pešiu zónu plnú obchodíkov, zmrzlinární a reštík. Veľmi dobre sa tu nakupuje plážové oblečenie, majú tu snáď všetky populárne značky ako Roxy, Rip Curl, Quiksilver, Billabong, atď.

V Austrálii skutočne netreba brať UV na ľahkú váhu. Slniečko je tu silnejšie než v iných častiach sveta (kvôli ozónovej diere) a je tu preto vyšší výskyt rakoviny kože ☹ Na oblečení si všímajte hlavne označenie UV ochrany, najlepšie sú s vysačkou od Cancer Council.

Na pláži sme našli tri rôzne detské ihriská a na každom sa samozrejme musíme zastaviť. Dnes majú deti prevahu 4:3 takže nemáme na výber 😊 Vedľa promenády je jedno volejbalové ihrisko vedľa druhého, a na každom sa dnes hrá! Páčia sa mi títo aktívny Austrálčania 😊 Po ceste naspäť nám v bruchu už vyhrávajú muzikanti a Robo má výborný nápad! Zastavujeme sa v centre v Burger Project, na čo iné ako na burger! Yeah!

Bondi beach je najznámejšia pláž Sydney. Je obrovská, plná vymakaných surferov a volejbalistov/volejbalistiek, v zime tu dokonca pravidelne stavajú aj klzisko! Z kopca na kraji je na ňu parádny pohľad. Škoda len, že tu Linda stratila náladu a nechce vôbec nič. Nepodarí sa nám ju nahovoriť ani na krátku prechádzku, zaplatíme drahé parkovné a s dlhým nosom odchádzame preč. Aj takéto je cestovanie s deťmi 😊

Coogee beach – na tejto pláži sme sa zamilovali do Coogee Pavilion-u!!! Doslova! Prídeme sem asi tri krát, pretože neskutočne dobre varia (lobster rolls či známy austrálsky koláčik Pavlova) a vo vnútri je unikátne detské hrisko. Jedna stena patrí nadrozmernému Scrabble, kde si písmenka posúvate za pomoci rebríka. Na ďalšej stene je terč s kolíkmi kde cieľom je hodiť laso na kolík s najvyšším počtom bodov. Deti roznášajú drevené hračky rôzne pomedzi stoly a nikto sa nad tým nepozastavuje. Všetko je jedna veľká herňa. A uprostred je drevený domček a’la detské kino. Raj pre deti a aj pre rodičov (ktorí tu vôbec nevedia že a kde majú deti). Pláž je samozrejme tiež nádherná, s malým parčíkom na kopčeku nad ňou.

A najlepšie je, že sa dá pešo prejsť s Coogee pláže na Bondi pláž. Vedie tade chodník po pobreží, cez útesy, parky, lesíky, rezidenčnú štvrť s mega miliónovými vilami, dokonca aj cez starý cintorín na útese. Len pozor, lebo trasa je na par hodín, aj keď autom je to pár minút. Predbiehajú nás bežci, rýchlo chodci a občas aj surferi, čo sa vždy ponáhľajú do vĺn. Oddychujeme na ihrisku na Bronte Beach, kde musím strážiť našu tašku pred zvedavým zlodejom ibisom. S Enzom v nosítku a s Lindou s ubolenými nožičkami sme to zvládli tak na 90% a tesne pred Bondi sme si za slabého poprchávania už zavolali odvoz.

UBER – rodičia s deťmi pozor! Nespoliehajte sa v Austrálii na Uber, pretože detské sedačky so sebou nevozia a na jazdu bez sedačky nemajú povolenie. Takže by sa vám veľmi pravdepodobne stalo to čo nám. Uber prišiel, pozrel na deti a povedal, že nás bohužiaľ nikam odviesť nemôže, pretože by mu hrozila vysoká pokuta. Jedine oficiálny taxík má výnimku a môže deti voziť aj bez detských sedačiek. Linda na tento komentár pána vodiča Uberu zareagovala tak, že sa vygrcala priamo vedľa jeho auta. True story! Počkali sme teda na taxík.

Taronga ZOO

Taronga ZOO nás milo prekvapila. Pár zoologických záhrad sme už videli a tak nás zaujme vždy len niečo výnimočné. Kde inde uvidíte žirafy s výhľadom na mrakodrapy? Alebo si môžete vliezť do safari jeepu (samozrejme uzatvoreného) a pozorovať tigre? V areáli je aj lanovka, z ktorej vidíte do niekoľkých ohrád, ako napríklad k slonom a k opičkám, a je z nej aj krásny výhľad na mesto. Pozor, pritom ako sa lanovka otáča si pripravte foťáky, aby ste ten výhľad stihli 😊 Naša prechádzka záhradou viedla okolo rôznych druhov kengúr. Tie prvé spinkali na stromoch (tree kangaroos). Pomedzi tie ďalšie vačšie (kangaroo) aj menšie (wallaby) sme sa mohli voľne prejsť, kým sa k nám nepridala veľká emu, a tá nám trochu naháňala strach. Platypusa v tmavom bazéne sme tu videli určite prvý krát v živote. Vedeli ste, že na labkách ma plutvy a zároveň pazúry?

Deti stihli aj cez sklo ponaháňať tučniačikov. Oddýchli sme si pri majestátnom pelikánovi. Zvedavosť nás doviedla aj k malému “mackovi” wombatovi, ktorý žije len v týchto končinách. No a vrcholom program bola tulenia show. Veľmi sa mi páčilo, že pomedzi show robili osvetu, aký seafood si ľudia majú kupovať, aké má mať označenie a prečo je to dôležité. Robili to zábavnou a nenútenou formou, a verím, že práve na tejto show zastihnú a edukujú veľké množstvo ľudí. Držíme prsty! (pozn. ed. – bola tam aj vtáčia show, počas ktorej ľuďom radili aké stromy, kríky si majú nasadiť v záhrade aby vtáčiky z mesta nezmizli)

Rybí trh

Na Fish market sa vyberieme na obed. Veľký nápis na streche budovy vidíme už z diaľky, jediný problém je sa k nemu dostať. Ešte som asi nespomínala, že cesty v centre Sydney sú veľmi komplikované (zbytočne!), viacúrovňové, napájajú sa tu rôzne obchvaty, diaľnice atď.  Jazdili sme so zapnutými DVOMA rôznymi navigáciami, aby keď jedna zlyhá, a nepochopí, že ste v inej úrovni cesty, tak to možno stihne zaregistrovať tá druhá a navedie vás správne. Na rybací trh prichádzame tesne pred niekoľkými autobusmi s čínskymi turistami. Už si to úplne nestihneme užiť bez davu. Vonku pred hlavnou budovou sa predávajú rôzne ryby a morské plody na spracovanie doma. Vo vnútri sú už pripravené na konzumáciu. Lobstre, krevety, ustrice, kráľovské mega veľké kraby, svatojakubské mušle či morský ježkovia, všetko tu nájdete pripravené na tisíc rôznych spôsobov. Surové, zapekané, vyprážané, v šaláte, v bagete, v rolke atď. Oči by jedli, žalúdok nestíha. A vlastne ani peňaženka nie, nie je to vôbec lacný obed, aj keď si na morských plodoch pochutnávate z papierovej krabičky a miesto na sedenie nemôžete zohnať. My sme našli voľný stôl len vonku, na veľkej terase nad vodou. Kým sa však motám okolo stolu a utieram mokré stoličky, priletí veľký ibis a z jednej krabice už šikovne vyťahuje krevety na paličke. Tak, a desať dolárov je v prdeli….. resp. v ibisovi.

Parky a ihriská

Požičiame si od dievčat malý bicykel a odrážadlo a ideme trénovať do Centennial Parku. Linda na biku nesedela už pár mesiacov, tak aby nezabudla. Chvíľku pobicyklujeme, kým nenarazíme na jazierko okolo ktorého je koooopa vtákov. Nakŕmime husy aj ibisy, a aj nejaké menšie vtáčiky, ktoré nepoznáme.

V centre Centennial parku je aj perfektné divoké ihrisko The Ian Potter children’s Wildplay. Šúchačka medzi bambusmi, fontána schovaná medzi lopúchmi, schovky vo vysokej tráve, preskakovačky cez drevené hranoly. Je to celé vybavené prírodnými materiálmi, deti behajú bosé po piesku, dreve, hline a rovno pomedzi striekajúcu vodu. Mali by ste počítať s tým, že odchádzať budú deti mokré, špinavé a šťastné 😊

Wentworth park – tento parčík v centre sme našli úplnou náhodou. Šli sme okolo autom, a dokázali sme pri ňom zaparkovať. Z okienka auta sme videli kopu ihrísk, len zastaviť sa pri nich nedalo, a vrátiť sa k ním v tejto šialenej mišmaš doprave keď nepoznáte mesto bolo nemysliteľné. Decká sú z tohto jednoduchého ihriska nadšené, rodičia si nájdu štýlovú kaviarničku na rohu cez cestu, a všetci sú spokojný.

Plavecký kurz

Linda sa vody nikdy nebála. V troch mesiacoch sme ju prvý krát vzali na miminkovské kúpanie v teplom bazéniku, tam si odchodila dva roky čľapkania sa vo vode a od tej doby vodu vyhľadáva. Nevedela ešte plávať keď skákala z okraja do hlbokého bazénu, bez strachu. Počas cesty sa v plávaní zdokonalila, naučila sa potápať na dno bazénu, kde nám loví kamienky a mušle, naučila sa šnorchlovať (to bol celkom boj ju primäť vymeniť plavecké okuliare za šnorchlovacie) a zapláva už pár metrov pod vodou a možno meter nad vodou. V Sydney sa nám naskytla príležitosť prihlásiť ju na týždenný plavecký kurz v Mosman plaveckej škole (Mosman Swim Center), kam chodia aj dievčatá Sophie a Oli. Neváhali sme, predsa len dôverujeme vyškolených trénerom, že v každom športe vedia deti najlepšie spracovať a najefektívnejšou metódou ich daný šport naučiť.

Prvý deň na bazéne je Linda pridelená do skupinky štyroch dievčat, ktoré plávať ešte nevedia a trošku sa aj boja. Bohužiaľ nebol čas ju otestovať pred kurzom, čo už vie a čo nie, takže je v základnej skupine. Dievčatá jedna po druhej dostávajú od trénera pokyny a skúšajú si splývanie a morskú hviezdicu (ležanie na chrbte). Medzi tým ako jedna na druhú čakajú ale len postávajú v studenej vode. Linda z bazéna vychádza s modrými perami. Druhý deň ju na bazén vybavíme neoprénom a hneď je o niečo lepšie. Hneď pred bazénom je vynikajúca kaviareň, kde do detí po plávaní lejeme teplé kakao.

Tretí deň si už Linda skúša hviezdicu sama, ale v bazéne jej utieram soplík ☹ Večer sa jej rozbehne škaredý kašeľ a ďalší deň už sedíme v čakárni North Ryde Medical Center, a bojíme sa o Lindu, že chytila „croup“, ktorý sa prekladá ako záškrt! Úprimne, ani nevieme, čo jej nakoniec bolo. Lekárka ju len veľmi zbežne vyšetrila, neurobila CRP (to sa tu vraj nenosí), napísala nám antibiotika pre prípad, že sa z toho Linda sama do 3 dní nedostane, vyúčtovala si 70 AUD a poslala nás domov. Takto vraj prebieha vyšetrenie detí takmer vždy, takže rodičia sa skôr ako na štvrtý deň teplôt do ambulancie ani neunúvajú…

Plavecký kurz sme tým pádom nedokončili. Nevadí, pokračujeme v amatérskom výcviku v ďalších bazénoch a moriach, ktoré nás ešte len čakajú.

 

Taká zaujímavosť z bazénu. Všetci tam chodia k bazénu obutý, v topánkách, s detskými kočiarikmi. Žiadne prezliekanie sa do plaviek, aj keď sa príde len babička pozrieť k bazénu, ako už pláva jej vnúča (to je podľa mňa druhý extrém v ČR!). Riadne z ulice bez prezlečenia, topánkami až po okraj bazéna, že vám občas vlnka omyje blato z chodníka…. no veru, zvykala som si na to a ani na tretí deň mi to stále neprišlo v poriadku 😊

Narodeninová párty

Sophie, staršia dcérka kamarátov, u ktorých bývame, oslavuje narodeniny. Keďže už chodí do školy, dostala za úlohu rozdať v škole a na krúžkoch pozvánky na oslavu. Nuž, trošku sa to vymklo kontrole a Sophie pozvala asi tridsať svojich kamarátiek a kamarátov. Oh yeah! Párty predchádza asi týždeň príprav, my sa zapájame len sporadicky a hlavne sa snažíme nezavadzať 😊 Lucka je profi pekárka, a tak s tortou a sladkosťami si hlavu neláme. Proste upečie prenádhernú tortu s jednorožcom, cupcake-y s rohami a farebné makarónky. Chlapi roztiahnu na trávniku party stan, ak by sa počasie pokazilo, deti ho vyzdobia balónami, Ďuri má na starosti označiť prístupovú cestu. Úlohy sú rozdelené a všetko funguje ako hodinky. Hostia sa zbiehajú a zdá sa, že tridsať kamarátov s rodičmi skutočne dorazilo. Vrchol programu je rozbíjanie papierovej piňaty. Ešte ste o tom nepočuli? Doteraz ani ja nie, je to zvyk hlavne z Mexika. V papierovej farebnej lame sú ukryté rôzne cukríky, čokoládky, alebo aj malé darčeky. Úlohou každého dieťaťa je do piňaty buchnúť silno palicou a pokiaľ z nej niečo vypadne, je to jej/jeho. V okamžiku, keď piňata rozbitá padá na zem, vrhnú sa na ňu všetky deti ako supy a rozoberú si poklady. Teda, všetky deti tam asi neboli, lebo Enza si počas celej párty pamätám len ako sedel vedľa kotla popcornu a tlačil 😊 😊😊

Pri odchode si ešte každé dieťa vyzdvihne „thank you gift“, tak ak by ste organizovali párty v Austrálii, nezabudnúť na to. Môže to byť nejaká malá sladkosť, alebo prkotinka, a je to také pekné gesto.

Dvojité rande

To sa nám ani vo sne nesnívalo, že sa nám počas tejto cesty podarí si vyraziť na rande! A už vôbec nie na double rande! Lucka a Robo majú fantastických susedov, cez plot medzi ich záhradkami majú preložený rebrík a deti aj dopeláci kedykoľvek preliezajú z jednej strany na druhú. Ich vzájomný vzťah je v štýle: “Došlo nám pivo? Susedia možno ešte majú, pozrieme sa 😊”. Extrémny pohoďáci, neváhali sa ponúknuť, že postrážia dve vlastné deti, dve naše a dve dievky Lucky a Roba. Oukej, to sa nedalo odmietnuť! Večer sme uložili deti do postele a nenápadne sa zdúchli. V centre mesta nás čakala rezervácia v Rockpool bar and grill, v jednej z naj reštík Sydney. Keď už, tak už. Bar je vystavaný zo 2682 sklenených pohárikov na šampanské, v bare je prítmie a 99% mužov má na sebe oblek (naši dvaja tvoria to 1%). Na meníčko ani nepozeráme, vieme presne čo chceme, ich signature burger! Aj keď, menu začína veľmi úsmevnými pravidlami, ktoré sa v bare musia dodržiavať. Páčilo sa mi hlavne: “Leave your attitude, with your hat at the door!” Zvládneme aj austrálsky dezertík zvaný Lamington, ktorý vyzerá a chutí ako slovenské ježe. Odkiaľ teda je? Zase nám, Slovákom, niekto ukradol recept? 😊 Po dobrej večeri potrebujeme vytráviť, najlepšie prechádzkou nočným mestom. S výhľadom na operu sa prechádzame popri vode, vyplašíme pár rybárov, ktorí tu chytajú ktovie čo a pomaly to otočíme domov. V obývačke pred telkou nájdeme suseda s oboma našimi deťmi, ako (už) sladko spia 😊 Mali vraj zaujímavý večer 😊

Návšteva

V Sydney poznáme ešte jednu úžasnú slovenskú rodinku, Katku a Paliho. Zavítame k nim najprv na krátku návštevu, ktorá skončí grilovačkou až v pozdných nočných hodinách 🙂 Pre veľký úspech si návštevu u nich zopakujeme ešte niekoľkokrát, hi hi. Decká sa bláznia s ich mladšou dcérkou, hádžu si loptu, neskôr jej prelezú celú izbu (pardón). Enzo naháňa ich psíka, kocúra, zajačika aj čínske chlpaté sliepočky. Áno, záhradka je plná domácich zvieratiek. A vlastne aj tých divo žijúcich. Biele papagáje kakadu sa chodia ku Katke “pásť” na mandarinkovník, a rodinka vačíc je v tejto štvrti veľmi známy nočný návštevník, a pár krát ich zahliadneme na plotovej “dialnici” (ploty medzi záhradkami využívajú ako sieť cestičiek a hlavne podvečer ich je vidieť ako prechádzajú okolo).

 

Advertisements

2 thoughts on “Austrália – okolo Sydney

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s