Taitung

Ráno sa šup šup pobalíme (už sme experti v balení), pred blokom chytíme taxík, a na perón prichádzame minútu pred príchodom expresného vlaku na juh, do mesta Taitung. Neplytváme časom, už sú z nás profesionálni cestovatelia 😊

Sediac vo vlaku zarezervujeme príjemné ubytko v centre a dohodneme, že pre nás prídu na stanicu, ktorá je z nepochopiteľného dôvodu postavená 6 km od centra. Hostelík vlastní rodinka s 3 chlapcami, Linda sa s nimi neskôr vyblázni na mini dvore s nekonečným množstvom detských vozítok (bicykle, motorky, trojkolky, formula, skateboard, kolobežky…).

Na obed nám poradia zájsť do Nudle housu, v ktorom si okrem nudlí a nudlovej polievky dáme aj na tenko nakrájané bravčové na oranžových kvetoch (chutia ako tekvica) a biele tofu s mäkučkými zelenými listami. Výnimočné! Potom si dáme ľahký biking okolo oceánu na požičaných bicyklíkoch (od rodinky z B&B ale požičovne sú aj priamo pri pobreží). Enzík sa našiel v hádzaní kamienkov do mora, občas preletí nejaká tá stíhačka ako to je na východnom pobreží Taiwanu zvykom (je to vraj menej zaľudnená oblasť a tak je tu niekoľko vojenských základní a trénovať armáda predsa musí…). Pri tom hluku leteckých motorov a veľkých vlnách sa dá len jedno…. píšem si denníček 😊

Kávička nám zavoňala po ceste v jednom mini obchodíku s Provence obrusmi vo výlohách (WONNY). Dnu sa nám predstaví master barista a jeho dvaja učni. Najlepšia káva na ceste, zo 4 typov zŕn špeciálne pre nich miešaná a pražená (Costa Rica, Kolumbia, India a ešte jedna ktorú si nepamätám 😊). Deťom zvrtne horúcu čokoládu a babyccino, samozrejme s designovou penou. Komunikujeme s nimi za pomoci prekladača, ktorý vyzerá ako diktafón 😊 Aj keď si veľmi nerozumieme, sú nesmierne milí a usmievaví. Každý deň prechádzame okolo ich okien na výlety a zakaždým nám výjdu na cestu zakývať.

Na večeru len natrieme chlebík s arašídkom z lokálneho supermarketu (kde som musela nechať nákup a bežať pre hotovosť lebo zahraničné karty neberú) a zaspíme na našom letisku (double double bed). Letisko to tu aj pripomína, pretože cez deň sa na ulici nedá ani porozprávať, každú minútku nám nad hlavami preletía už spomínané stíhačky!

Východné pobrežie medzi Hualienom a Taitungom má byť krásne, často celú Highway 11 turisti absolvujú na bicykloch, aby si jednotlivé miesta lepšie užili. Nám sa nepodarilo zohnať detské sedačky a vlastne Ďuriho noha nie je ešte úplne zahojená, a tak si radšej požičiame auto. Prvá zastávka je ako inak na coffee break tesne pred Dulanom. Majiteľ malej kaviarničky na pláži je celý prekvapený, ako sme ho našli. Okrem perfektnej kávy ponúka aj ubytovanie vo zvláštnych okrúhlych izbách, ktoré vyzerajú ako betónové potrubie. Hmm, nie, ďakujeme 😊

O kúsok ďalej zastavíme pri takmer storočnom japonskom moste Donghe bridge. Dnes síce plní svoju funkciu len pre peších, o to príjemnejšie sa na ňom dá poprechádzať či posedieť. Pri moste si kúpime ovocie, ktoré sme zatiaľ ešte neochutnali, custard apple (pudinkové jablko). Z kríkov nás pozorujú opice, asi by si tiež dali kúsok. Jabĺčko nás ale nezasýtilo a v priľahlom mestečku Donghe varia vyhlásené knedlíky (dumpling). Sú iné ako tie v Hualiene, väčšie a suchšie. Plnia ich rôznymi mäsovými alebo aj sladkými náplňami, napríklad makom. Ani jedna nám však veľmi nezachutila :-/

V mestečku Chenggong odbočíme k moru na pláž. Tam nás čaká prekvapenie, prekrásny most Sanxiantai Arch Bridge s ôsmimi oblúkmi. Fotiť ho môžete donekonečna z každej strany a vždy bude zaujímavý. Vedie na malý ostrovček Sanxiantai (v minulosti nazývaný Pisirian), na ktorom kedysi domorodci chovali ovce. Enzo však už zbačil tú hrbu kameňov na pláži (je celá z okruhliakov), a tak si s ním zostávam hádzať kamienky kým Ďuri preskúma čo je na druhej strane mostu.

V Dulane hľadáme foodtruck s mexickým jedlom, o ktorom sme čítali v nejakom foodblogu (písali o ňom vo VICE). Márne. Zavítame preto hladní do prázdnej pizzerie pri ceste a necháme sa milo prekvapiť. Po pizze sa len tak zapráši. Slnko nám skoro zapadlo a my máme pred sebou ešte jednu rýchlu zastávku. Asi kilometer pred Fugang Fishery harbor sa zastavíme v parku Jialulan na pláži so zaujímavými vonkajšími dekoráciami. Slamený domček na stračej nôžke sa strašne páči naším deťom, ktoré doň samozrejme hneď vlezú. Zotmelo sa veľmi rýchlo a na ostatné dekorácie už ani nevidíme. Čaká nás ešte nočný hon na práčovňu.

Taiwanci milujú instagram, milujú pózy a milujú dekorácie všeho druhu s ktorými sa môžu vyfotiť. Toľko rôznych vonkajších sôch, obrazov, nápisov, a iných dekorácii sme v inej krajine nevideli. Je to celkom príjemné, lebo v každom parku je krásne posekaná tráva a na nej nejaká milučká blbôstka. Že to je občas gýčove? Hmm, no a čo. Aspoň to ale láka miestnych do prírody a nesedia doma pred telkou.

Rodinka nám na ďalší deň požičiava bicykle a nasmeruje nás do Taitung Forest Parku. V parčíku sa príjemne bicykluje, kde tu nejaké jazierko, lavička, či nafukovacia plošina na skoky do vody, na ktoré ale nie je dosť teplé počasie. Vraciame sa do mesta okolo hranatého, umelo vytvoreného Flowing Lake. V meste máme pravidelnú zastávku na pošte, Linda totiž rozposiela pohľadnice svojim kamarátom. Známky nám vytlačí automat, kde si samy zvolíme výšku poštovného. Snáď sme to nepo**ali a pohľadnice odošlú. Oproti pošte je predajňa Yang Potato so sladkými zemiakovými čipsami (sú poliate sirupom). Podľa legendy zakladateľ tejto značky, pán Zhen, predával v 60tich rokoch čipsy zo svojho bicyklu po uliciach Taitungu. Dnes je to známa lokálna značka a málokto odíde z mesta bez jedného mega veľkého sáčku na pamiatku 😊

A aké by to bolo byť v nejakej krajine a nevyskúšať tam všetky možné dopravné prostriedky? Cestovať lokálnym autobusom bolo plné zážitkov. Samozrejme šofér nerozpráva anglicky, označenia sú v čínštine a keďže si nekupujete lístok do presnej destinácie, len priložíte easycard na čítačku, istota že vystúpite na správnom mieste tam nie je 😊 No nič, užívame si cestu vo vyzdobenom autobuse s farebnými záclonkami a dokonca nás dovezie tam, kde sme chceli, do Xiaoyeliu. Krásne kamenné  útvary pri mori sú známe z pohľadníc a insta fotiek. Na niektoré sa nám podarí vyliezť a keďže Lindu to lezenie nejak chytilo, strávime tu dobré dve hodinky preliezaním zo skaly na skalu. Je tu toľko odlomených korálov, že s nimi majú obloženú celú budovu s toaletami. Cesta naspäť do Taitungu je ale väčší oriešok. Na zastávke si počkáme celú hodinu, pretože autobus nepríde ani podľa rozvrhu, ktorý je vyvesený na zastávke, a ani podľa toho čo je na webe. Príde si kedy chce….

Taiwan je známy aj svojim balónovým festivalom, na ktorý sa chodia pozerať tisícky turistov. Ten sme prepásli, ale aspoň sme stihli výstavu papierových maľovaných balónikov pri starej železnici. Deti sa tu vybláznia na koľajniciach (nebojte, vlaky tadiaľto už nechodia) a potom hráme hru, kto nájde balónik s nejakou postavičkou. Je ich tu toľko, že každá známa detská rozprávkova bytosť je zastúpena. Malý princ, peppa pig, Totoro, čo len chcete. V zápale hry Linda stratí svojho malého plyšového psíka a začína sa pátracia akcia. Pomáhajú aj ľudia zo železničnej stanice, pretože Lindin rev je srdcervúci….. po stopách vlastných fotiek nájdeme miesto, kde bol psík posledne zavesený na Lindine ruke a nájdeme ho. Sláva!

Ráno balíme kufre. Plánovali sme esťe obzrieť juh Taiwanu, alebo ostrovčeky pri východnom pobreží (Green Island či Orchid Island), ale zajtra začínajú týždňové celoštátne školské prázdniny a všetky miesta sú absolútne vybookované už týždne dozadu. No, tak si aspoň pozrieme Taipei ešte raz a dôkladnejšie, bez chromej nohy 🙂 Aj zohnať lístok na vlak do Taipeiu bol boj! Včera boli lístky vypredané, našťastie sme v našom B&B mohli zostať o deň dlhšie a dnes nám s kúpou lístku pomáhal majiteľ. Inak by sme zrejme zostali v Taitungu ako bezdomovci…. Pred cestou stihneme farebné a mega zdravé raňajky v Liang Mama Brunch pri stanici. Ako naša babka hovorí: “Na tanieri majú byť zastúpené vsětky farby”. Toto miesto to splňuje na 100%. Kým deti dojedajú, idem sa postaviť do fronty. Veru tak, obchodný dom otvárajú o 11tej a stojí pred ním hŕstka ľudí, ja s nimi. Zahliadla som totiž obľúbenú značku Uniqlo a idem nám doplniť šatníky.

S rodinkou si dáme posledné foto a fičíme na vlak. Cesta trvá skoro 4 hodiny, aspoň že výhľady stoja za to a spríjemnia nám cestu. Ryžové políčka, rozbúrené more a skaly. A sme v Taipei, jednu zastávku od ubytka, utieklo to ako nič. Je už pozde večer, vybehneme len na rýchlu večeru pár krokov dole ulicou. Tu ale Enzo dostáva školenie od starého pána, že nemá jesť svoje nudle rukami. Mám mu ich vraj pokrájať paličkami…. Ooups, tak to sa mi nepodarilo. Starý pán nado mnou krúti hlavou a prinesie mi nožnice. Keď bol vraj on malý (a podobne nezručný ako ja), tak si nimi pomáhal strihať špagetky….OK.

Kávičku si tu užívame skutočne plnými dúškami. Po troch mesiacoch v Thajsku a na Filipinách, kde kávou volajú sáčok 3 v jednom, sme sa poriadnej kávy nevedeli dočkať. A káva na Taiwane je teda svetová!!! Okrem Wonny, kde ešte zabrúsime niekoľkokrát, majú v meste malú hipsterskú kaviarničku Rebecca. Retro kúsky sú tu doplnené moderným designom a sklenenou mašinou na kávu na cold brew. Deti návštevu tiež neoľutujú, pretože pre nich prichystajú wafle s ovocím a zmrzlinou. A keď chceme len rýchlu kávu po ceste a raňajky na piknik, oplatí sa zastaviť v sieti Louisa Coffee, ktorú nájdete po celom Taiwane, nesklamú. Na tejto kaviarni sa mi páčia niektoré jej vychytávky, ako napríklad stupnica na množstvo cukru a ľadu, ktoré do kávy chcete. A tiež fixou písane značky na hrnčeky akú kávu má barista pripraviť.

Recyklácia je na Taiwane veľká vec! V káždej domácnosti, v ktorej sme bývali, mali vždy koše na triedený odpad a často aj presné inštrukcie, čo a kam vyhadzovať. V bytovke sme potom náš odpad nosili dole do veľkých triedených kontajnerov, kde to po nás ešte raz zkontrolovala pani zodpovedná za správne triedenie. No a čerešnička na torte je ich garbage truck, ako ho volá Enzo. Teda auto na odvoz odpadu. Pohybuje sa po meste po presnej vytýčenej trase a podľa časového rozvrhu a zbiera odpad od ľudí, čo na neho trpezlivo čakajú na okraji cesty. Priamo v aute sedí ďalší pán, ktorý za jazdy opäť kontroluje a pretrieďuje odovzdaný odpad, Mestom prejde za deň niekoľkokrát, takže všetci majú šancu mu svoj odpad odovzdať. Komu sa nechce dlho čakať, pre neho je ideálna mobilná apka ukazujúca jeho presnú GPS lokáciu. Auto má inak po celú dobu zapnutú melódiu, niečo ako kedysi autá od Family Frost, ak si na ne pamätáte 😊 Prvý a druhý krát mi prišla ich melódia príjemnejšia. Keď ju však počujem už po stý krát, a to ešte o 6 ráno alebo 11 večer, mením názor!

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s