Hualien

V taxíku medzi stanicou a našim airbnb stretneme na ulici akýsi sprievod, ľudia v kostýmoch, pick-up tracky naložené blikajúcimi chrámikmi, hlasitá hudba z reproduktorov naložených na autách. Neskôr sa dozvedáme, že takéto rituály si organizuje každý chrám sám a sú celkom časté. Ich súčasťou je aj zapaľovanie petárd, ktoré máme to „šťastie“ zažiť hneď nasledujúce ráno pod našimi oknami.

V našom novom dome, v tatami apartmáne, sa sedí aj leží na zemi. Povedali sme si, že to je pre nás ideálne miesto, pretože Enzo tu nemôže spadnúť z postele ani zo stoličky (pozn. editora: spadol len z toho mini stolíka, čo tu bol). Teším sa, že ešte vyrazíme na večeru, ale Ďuri je voľajaký poblednutý, leží už na posteli, len sme vošli. Noha mu strašne napuchla, koža sčervenala, teplota zase vyletela. Snaží sa zavolať si záchranku, lebo takto ho nikam neodnesiem. Na 911 vedia len čínsky a ani po 5 minútach na linke neboli schopný dostať k telefónu prekladateľa. No, radšej na Taiwane pohotovosť nepotrebujte! Našťastie bývame hneď oproti nemocnici, tak si tam Ďuri ešte sám aj dohopká. Tam už angličtina nie je problém. Odbery krvi ukazujú na mega zvýšené CRP a tak dostáva hneď infúzie, antibiotiká a dve hoďky si poleží na JIPke. Potom si ešte odhopká oproti do FamilyMartu, aby vytiahol hotovosť na zaplatenie účtu v nemocnici, cestou ešte kúpi mlieko pre Enzíka a akoby nič sa konečne vracia na apartmán. Je síce už noc, ale obe deti ho čakajú pri dverách. Linda preto, že sa o tatíka úprimne bojí. Enzo (asi) preto, že tatík prinesie mliečko 😊

Ráno sa Ďuri cíti viditeľne lepšie, aj keď noha je stále natečená. Pod blokom si dávame rannú kávičku a kakauko s našim milým landlordom Robertom a nasávame potrebné informácie o meste a národných parkoch v okolí. Vonkajšia teplota sa už umúdrila, a už nie je 15C ako pri príchode do Taipei, ale stále je to na mikinu. Teplého oblečenia máme každý len po jednom kuse, takže prvá zastávka je prechádzka k mincovej práčovni. Celý návod na obsluhu je v čínštine, som rada že aspoň číslovky používajú tie naše, a tak sa dovtípime, koľko peňazí vhodiť a kedy to bude vypraté. Kým sa ponožky perú, sadneme si oproti na luxusne dobré vietnamské pho! Už sa teším, až bude zase treba vyprať a dám si ho znovu! Mňam!

Ďurimu ale sila rýchlo dochádza a po obede si radšej ide ľahnúť. Naivne so sebou berie aj Enza, ten mu ale spánok nakoniec prekazí. My s Lindou máme zatiaľ misiu. Chlapci zabudli v poslednom lietadle Enzovu jedinú fľašku na mlieko a od tej doby počúvame každý večer jeho náreky: „Mječko flašku!“. V Taipei sme prehľadali všetky lekárne a drogérie, na ktoré sme narazili, ale ŽIADNU fľašku nikde nemali! Tentokrát ideme na istotu, Robert nám prezradí, že detské veci v lekárňach ani drogériách na Taiwane nenájdeme. Musíme do špecializovaného obchodu (odkaz na adresu tu). Ten je 20 minút chôdze, ale čo by sme pre Enzíka neurobili. Máme obe aj tak málo pohybu tieto dni, tak sa prejdeme. Obchodík je natrieskaný detským vybavením, všetko je tu tak strašne farebné a cute! Máme problém odísť len s fľaškou 😊

Večer je Ďuri už „nepohyblivý“, noha ho bolí, a nechce z postele. Prechádzania majú už aj deti dosť a tak na večeru skočíme len oproti do McDonalds (áno áno, junk food, nie naše obľúbené miesto, ale neraz nás takto zachránilo pred hladom, keď nebola iná možnosť). Majú v ňom aj detský kútik so šúchačkami, tak sa deti na večer aspoň unavia.

Ráno na našom pacientovi vidím, že potrebuje oddychovať s vyloženou nohou hore. A tak sa s deťmi pobalíme na celodenný výlet do Farglory Ocean Parku. Len ako sa tam dostať? Uber ani Grab v tomto meste nefunguje. Zavolám si teda telefonicky taxík, alebo aspoň sa pokúsim. Na druhej strane lámaná angličtina, asi pre nás prídu. Zbehneme dolu a tam už stojí osamelý taxík. Zábava ale nekončí, ujo taxikár netuší kam s nami ani keď mu na telefóne ukážem web stránku Ocean Parku v čínštine! Po desiatich minútach dohadovania sa s kadejakými dispečermi vysielačkou mi dajú na ucho pani, ktorá vie anglicky. Odľahne mi. Jej prvá otázka ale je: „Kde presne sa teraz nachádzate?“. Ako vážne? Enzo už stihol okopať celú sedačku, odpútať seba aj Lindu s pásov a teraz mi kričí do ucha, že pás si naspať nedá a nedá! Ok, pohli sme sa a na google maps sledujem, že správnym smerom. Huráaa!

Zaujímavé je, že v Ázii nehrá vek dieťaťa pri cene lístkov takmer nikdy žiadnu rolu. Dôležitá je výška! Deti do 100 cm neplatia vstupné, deti nad 100 cm majú znížené vstupné.

Park je celkom veľký a je postavený v kopci. Každý deň majú na programe 4 rôzne predstavenia. To prvé hrajú za pár minút potom čo sme prišli a bude v Kryštálovom zámku, ten je úplne na samom vrchu kopca. Takmer sme duše vypľuli kým sme to s deťmi vybehli. A ja som si od polovice cesty strašne nadávala, pretože som si neskoro všimla, že hore vedie káblová lanovka! Takže vážený, až tu budete, vyvezte sa vy pekne hore lanovkou, a celé si to krásne prejdite zvrchu dolu 😊 Prvé predstavenie je hrané divadlo (Fantastic Sea World), alebo skôr taký detský muzikál s krásnymi kostýmami a výpravou. Len je v čínštine. Po prvom dejstve prídu akrobati na lanách, pozrieme si ich a ideme preskúmať park ďalej. Sú tu rôzne kolotoče, rýchlodráhy, vodné dráhy, veľké koleso, elektrické autíčka a trilión obchodíkov so suvenírmi. Myslím, že deti tak do 10 rokov si to tu užijú. Začína nám predstavenie s delfínmi (The Legend of Leaping Dolphins), na ktoré sa toľko tešíme! Je tu s nami aj niekoľko školských autobusoch, všetky deti sú rovnako oblečené, každá trieda v inej farbe. Poslušne sa nastúpili pred vchod do tribúny, a jeden po druhom dostávajú svoj „lunch-box“, hamburger s kolou. Prichádzajú delfíny… deti žiaria, nebijú sa, nehádajú sa, nestrkajú sa, nefňukajú…. len pozerajú. Aká pohoda, asi tu zostaneme 😊 Delfíny predvedú parádne kúsky, saltá, preskakujú svojich trénerov, vyskočia dokonca aj vonku na pódium a potom sa zošuchnú naspať do vody, kývajú plutvami, chvostami, vydávajú zvuky….. Všetko čo od takejto delfínej show čakáte tam je. Kto nás sledoval aj počas nášho výletu na filipínsky ostrov Pamilacan, tak si možno spomenie, že tam sme sa za delfínmi vybrali na šíre more, ale neúspešne, videli sme len pár plutiev. Linda z toho bola strašne sklamaná (my tiež) a tak jej to tieto krásky dnes vynahradili.

Tretie predstavenie je taký malý tanečný karneval na ulici Happy Street alebo Main Street (Sea Parade Carnival), s dvoma troma alegorickými vozmi a tanečníkmi v kostýmoch. Vydýchneme si pri obede a bežíme na posledné predstavenie, tentokrát s tuleňmi (Sea Lion School). Deti už tušia, že toto bude zase paráda, tak im nevadí ani malé čakanie na tribúne. Za pár stoviek sa tu môžete nechať vyfotiť s obrovským tulením samcom ako vás pusinkuje na líčko 😊 Ako bonus je, že vám pritom bude skandovať celá tribúna. Na rad prídu aj dve menšie tulene, ktoré si tu zahrajú vodný basketball, najprv proti sebe, a potom proti obecenstvu. Celé je to veľká sranda, škoda len že nerozumieme ani pol slova.

Štyri predstavenia za deň rozložené po parku v kopci a na konci dňa mám(e) dosť. To sme ešte chceli stihnúť aj kŕmenie rýb, ale to už fyzicky nešlo. Teraz UŽ LEN dostať sa domov. Nádejam sa, že pred parkom budú nejaké taxíky, ale prd. Je tu len shuttle bus do hotela Farglore. Zavolám na 2 rôzne taxislužby, obe mi to po pár minutách zavesia, pretože nevedia anglicky a ja neviem čínsky. Začínam byť zúfala. Vraciam sa do parku k okienku Customer Service. No english. Ok, taxi please. Taxi? Brm brm? Yes! Dohodli sme sa, teta pochopila a zavolala nám taxík. Pre istotu jej ukazujem prstom na mape, kde bývame. Dobro došli.

Pozn.: tu je link na Ocean Park, len je celý v čínštine, anglickú verziu nemajú, tak si to keď tak pozerajte v Chrome s prekladačom.

Ďuriho noha sa ani tretí deň nezlepšuje, ba naopak. Nechávame ho oddychovať a ideme nájsť cestu k oceánu. Pri vode je krásna cyklostezka, upravený parčík (Beibin park), len žiadne preliezky, ktoré som deťom sľúbila ☹. Linduška nájde malú lúku a nazbiera tatíkovi kvietky. Zase si ju tu chcú fotiť neznámi ľudia a jeden z nich je tak doterný, až mám trochu strach aké sú jeho úmysly. Radšej to balíme a padáme odtiaľ preč. Zastavíme sa v nemocnici, kde je Ďuri práve na kontrole. Vraj prvé antibiotiká neboli tie správne a tak dostáva iné, a ešte čosi overujú na röntgene. Po pár hodinách ho zase pustia domov a ideme na neskorý obed do reštiky CoCo, na japonské curry.

Nové antibiotiká buď zabrali, ale to je to perfektné placebo! Každopádne, Ďuri sa dnes už cíti na malú prechádzku. Zájdeme do A-zone (Hualien Cultural Creative Industries Park), kde zo starých destilérii urobili celkom pekný multifunkčný komplex s výstavami, múzeom, obchodíkmi, DIY ateliérmi a reštikmi. Linda si tu s tatíkom vyrobí kožený náramok, Enzo zatiaľ jazdí so svojimi autíčkami po exponátoch múzea a zopár ich tu aj stratí. Chceme si dať kávu (na Taiwane má byť skvelá káva a to nielen oproti Filipínam) a tak zamierime do kaviarničky tu v areáli. Vo vnútri majú ale stoly postavené v piesku (taká designová vychytávka) a ja už si predstavujem nášho Enza ako v tom piesku zahrabáva svoje prvé autíčko a roznáša piesok aj mimo zónu, kam patrí. Velím, že si kávu radšej vypijeme vonku na námestíčku, ale neskoro. Enzo sa v strede reštaurácie bez varovania počúra do gatí. Áno, dnes sme to skúšali už bez plienky. Áno, zostala po ňom obrovská mláka! A áno, pozerali sa na mňa v reštike veľmi divne 😊

Ďalší deň v Hualiene a nevieme kam ísť. Ďuri má o 2pm kontrolu v nemocnici a aj tak sa ešte necíti na turistické výkony. Je celkom problém nájsť v Hualiene detské ihrisko. Preliezačka je v McDonals hneď oproti, ale tam nechceme chodiť každý deň. Pri vode sú krásne parky, ale bez preliezok. Nájdeme detský vodný park, ktorý má aj preliezačky, ale ten je v zime (áno, teraz je aj tu zima) zatvorený. Za rohom od nášho bytu nájdeme 3 mini preliezky. S malou dušičkou k nim ideme, čo nám na to povedia deti. Tie výskajú od radosti a zabavia sa tu celé dopoludnie. Aj pomôžu tete záhradníčke, ktorá sa tu snaží posekať celý trávnik nožnicami!

Druhé milé prekvapenie nám deti urobia, keď odkráčame na trh a za pomoci anglicky hovoriacej okoloidúcej pani objednávame na obed dim sum, alebo také malé knedličky plnené mäsom. Predpokladám, že ohrnú nosom. Obe deti to však nielen vyskúšajú, ale pýtajú si dupľu! Objednávam ešte 3 ďalšie košíky knedličkou! Mňam!

Byť v Hualiene a nezájsť na nočný trh by asi nešlo. Odkráčame na Dongdamen Night Market, kde v prvej časti musíme držať deti skrátka, aby nám nerozbili budget na autíčkach, húpacich koníkoch, strelniciach a podobných lákadlách pre deti aj dospelých. Automaty so závesným ramenom, ktoré za 10 NTD nikdy nechytia žiadneho plyšáka, na Taiwane nájdete na každej ulici. S Lindou máme vysvetľujúci monológ prečo jej na ten automat nedám peniaze za každým, keď ideme okolo. Na trhu to dnes žije, neprejdeme ani tretinu stánkov, vyberáme miesto na večeru. A po nej nasleduje tradičny polnočný snack 😊 Linda si vyberá palacinku s čokoládou a marshmalowskami. A dospeláci idú na špeciálnu varenú/pečenú kukuricu s ešte špeciálnejším korením (stojí sa na ňu fronta, vyberiete si presne ktorý klások chcete, vyberiete korenie, kukuricu zvážia a podľa toho stanovia cenu a dvadsať minút čakáte, kým sa kukurica griluje!).

Máme pred sebou posledný deň v Hualiene a ešte sme nenavštívili highlight tohto miesta, národný park Taroko. Pôvodne sme plánovali tam stráviť niekoľko dní a pomaly si to celé prejsť. Ale plány sa plánujú, blázni sa radujú….. objednávame si miestneho taxi sprievodcu s plynulou angličtinou, pribalíme raňajky to-go a vyrážame do Taroka na celodenný zrýchlený výlet. CJ, náš taxikár a sprievodca v jednom, to má celé perfektne premyslené (radi poskytneme kontakt). Celý deň prebieha strašne hladko, bez stresu a takmer bez turistov, aj keď je ich v národnom parku mraky. On totiž veľmi dobre pozná, po akej trase a v akom čase sa pohybujú turistické autobusy napakované Číňanmi. A my ideme vždy tesne pred nimi, alebo inam než oni 😊

Prvá zastávka je Shakadang trail, začína na krásnom červenom moste ozdobenom stomi levmi. Tá červená mi tu strašne pasuje, v Taroku je hneď niekoľko takýchto mostov. Cestička vedie popri rieke plnej mramorových balvanov, občas je do toho mramoru aj vytesaná! Najradšej by sme foťák ani neodkladali z ruky, ale je to 1,5 km jedným smerom, a deti (hlavne teda Enzo) to ešte sám neodkráča. Na konci našej trasy (trail vedie ďalej, ale my sa na 1,5 km otáčame) je stánok s vyhlásenou klobáskou. Pripravujú ich ľudia z lokálneho kmeňu, a používajú do nich špeciálne čierne korenie, ktoré rastie len tu v parku. Linda mi ju celú zbaštila, takže ani neviem, aká bola 😊

Na Cimu bridge nám fúka strašný vietor. Je to vraj preto, že most je uprostred 3 dolín a vietor sa sem môže dostať z každej strany. CJ mi vysvetľuje, že tento most je symbolom oddanej matky (Kind Mother). Posledný prezident tu aj nechal vedľa mostu na kameni pripomínajúcom žabu postaviť malý altánok, na pamiatku svojej matky. Altánok má byť korunkou tej žabe. Som z toho celá zmätená čo má tá žaba a ten most do činenia s oddanosťou matky, ale budiš. Je to tu very nice beautiful!

Zastavujeme pri ceste a CJ nám požičiava pracovné helmy. Ach nie! Budeme ako tie šialené Čínske skupinky, čo majú plávacie vesty aj počas cesty trajektom! CJ trvá na tom, že tu občas padajú kamene a helmy si musíme nasadiť. Vysadí nás pred Swallow Grotto cez ktoré prechádzame pešky. Je to vlastne tunel s vytesanými oknami a výhľadmi hlboko dole k rieke. Žijú v ňom lastovičky, pretože im sem prúdy vháňajú hmyz rovno do zobáčikov. Ďalšie prekrásne miesto!

Všetky tieto tunely a cestičky v Taroku mali Taiwanci postavené za 4 roky (1956—1960)! Pracovalo na tom 5000 ľudí denne. Sú to pracovité včeličky. Aj dnes sa tu stavia jeden nový most a vlastne celá nová cesta, pretože tá stará je pravidelne zasypávaná zosuvmi pôdy, hlavne pri tajfúnoch (ročne k nim dorazí aj 8 tajfúnov). Celú novú trasu budú mať hotovú v priebehu dvoch rokov! Fakt klobúk dole. Podobne šokovaná som bola aj ráno v kaviarni, kde som sa prihovorila jednej pani tiež čakajúcej na kávu, a od nej viem, že pred dvoma mesiaci bolo v Hualiene veľké zemetrasenie (6,4). Veľa ciest popraskalo, 2 domy spadli (vraj to tam odflákol statik a povolil vybúrať zopár nosných priečok, inak by neboli spadli), celkom desivé. Keby mi to nebola povedala, tak to nepoznám. Všetky cesty boli pri našej návšteve už v dokonalom stave a to len dva mesiace po!

Ponad rieku vedie aj lanový závesný most. Je vraj viac navštevovaný odkedy sa objavil v nejakom filme (?), ale my sem samozrejme dorazíme „za 5 minút 12“. Stihneme sa na ňom trošku aj báť výšok, pokochať sa výhľadom a dokonca aj natočiť sa s dronom kým dorazí prvý turistický autobus. Ďakujeme CJ!

Zastavujeme sa na obed v odpočinkovej zóne Tianxiang, CJ doporučuje kde. Skúšame ryžu podávanú v bambusovej tyči. Pekné na fotku, ale žiadna maškrta to nie je 😊 Na kopci za mostom nás ešte láka 7 poschodová pagoda Tian Feng Pagod, a s plným bruškom sa k nej šľape ľahšie. Deti dostávajú cukríky od niekoho v chráme (ja už sa ani nepýtam odkiaľ čo majú, stále s niečím pribehnú), Ďuri štartuje bzuča a ja skúšam svoju kondičku na schodoch hore k pagode.

Eternal Spring Shrine je krásny farebný chrám postavený v skale, cez ktorý preteká vodopád. Postavený bol na počesť mníchovi, ktorý sa počas výstavby ciest v Taroku modlil za všetkých pracovníkov. Je to asi najfotografovanejšia časť Taroka.DSCF3366

Posledná zastávka je na pláži Qixingtan, a tu už skutočne melieme z posledného. Deti si stavajú trpaslíkov z mramorových okruhliakov, popíjame čerstvý kokos a bavíme sa opäť na nikom inom ako na čínskych turistoch, ktorí sa snažia odfotiť s obrovskými tyrkysovými vlnami a občas ich nejaká ta vlnka spláchne. Na Taiwane sa inak takmer nikde nedá kúpať. Vlny sú silné, a dno sa len pár metrov od brehu prepadá kľudne aj do hĺbky pol kilometra. Prúdy sú tu tiež vraj veľmi silné a preto je kúpanie v mori zakázané. Najbližšia pevnina týmto smerom je Mexiko. Ako, aj tam sa chceme niekedy pozrieť, ale asi radšej lietadlom 😊

Lúčíme sa s Hualienom a naša najbližšia destinácia je mesto Taitung, mestečko na východnom pobreží, necelé 2 hodiny rýchlikom. DSCF3121

Dovidenia!

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s