Koh Kood

Budík o 4 am znamená, že dnes už nestihneme fantastické raňajky v Nouvo City hoteli. Cestou na ostrov Koh Kood, ktorá začína už o 5 ráno, vystriedame 5 dopravných prostriedkov. Najprv taxík cez rannú Khao San road (ešte stále sú otvorené poniektoré bary a stánky s oblečením!), potom 5-hodinová cesta autobusom do Tratu, nasleduje presun mini vláčikom (ťahá ho jeep) priamo na mólo, odkiaľ odchádza katamaran na ostrov. A na ostrove sa ďalším otvoreným jeepom odvezieme priamo do rezervovaného ubytka Kama Siri. Pani majiteľka nás krásne privítala a počas celého pobytu nám všemožne pomáhala a radila, čo a ako na Koh Koode. V Kama Siri sú hlavne veľké stany na prenájom, niektoré dokonca aj s klimatizáciou a murovanou kúpeľnou (very nice!), ale nám sa ušla izba v ich dome s poschodovou posteľou (Linda mala veľkú radosť).

V susednom dome si Linda našla miestnu kamarátku, Belle, a k nej sme sa potom vracali aj keď sme už bývali na juhu ostrova. Jej rodičia majú totiž úplne peckovú reštauráciu Baan Bua Cottage (prenajímajú aj chatky), do ktorej sme zavítali náhodou. Pri šálke skvelej thajskej kávy (v Thajsku pestujú výbornú arabicu!) sledujeme, ako sa naše deti aj bez reči dohovoria s thajskými deťmi, ktorých je každú chvíľu pri stole viac a viac. Asi 200 metrov odtiaľ je pláž, tak vezmeme všetky deti a ideme sa kúpať. Jedine naše majú plavky, thajské deti sa kúpu v tom, čo mali na sebe.

Na úplnom severe ostrova je len jeden rezort, Soneva Kiri, kde stojí noc okolo 180 tisíc bathov. Na malinkom ostrovčeku vedľa Koh Koodu má tento rezort dokonca vlastné letisko, len pre svojich návštevníkov. Ale na Koh Koode platí, že všetky miestne pláže sú verejné, a aj keď je na pláži postavený rezort, na samotnú pláž sa môže ísť kúpať ktokoľvek. Tak sa i my vyberieme na sever hľadať tu rozprávkovú pláž, za ktorú sú ľudia ochotní zaplatiť toľké peniaze. Namiesto nej sme ale našli inú nádhernú pláž s výhľadom na ostrovček Koh Raed, na ktorej takmer nebola žiadna stavba a skoro žiadnz ľudia, voda bola priezračná, palmy vysoké, piesok jemný a my spokojní 😊

Asi som nespomenula, že na ostrove sa presúvame na motorke. Na jednej, všetci štyria. Bez heliem. No, nečakala som, že to takto dopadne, a dopredu som tvrdila, že jazdu na motorke s deťmi nikdy nepovolím. Na Koh Koode ale nie je veľmi iná možnosť. Aut je tu tak málo, že by ich aj naša Linda už všetky spočítala (je to veľmi drahé ich na ostrov dopraviť). Celý ostrov je príliš kopcovitý na bicykel a ani sme žiadne požičovne bicyklov nevideli. Takže môžete buď sedieť na zadku na jednom mieste (každé ubytko poskytuje transfer z/do prístavu v cene), alebo si požičať motorku. Chodili sme veľmi pomaly a opatrne a dopadlo to dobre 😊

Na ostrove sú 3 vodopády, my sme si zavýletili na dva z nich. Je obdobie sucha, takže nie sú vo svojej plnej kráse, ale stále sa v nich dá okúpať. Z vodopádu Klong Yai Kee si Ďuri skočil. Mohlo to byť tak 7 metrov. Vo vodopáde Klong Chao mali kvázi hojdačku, ktorou sa dalo skočiť do vody, lietali tam prekrásne motýle a vo vode boli malé rybky, ktoré radi obhrýzajú starú kožu (rybia masáž nôh zdarma).

Kama Siri má po troch nociach už úplne plno, tak sa presúvame viac na juh, do Eve house. Ani tu ale nepobudneme dlho, len jednu noc, pretože došlo k chybe na booking.com, ale našťastie nás môžu presunúť len priamo oproti, do mini ale čistej novej izbičky v kaviarni Coffeeat. Tomu sa hovorí šťastie v nešťastí. Pani majiteľka miluje deti, a tým našim pripravila v izbe plyšového macíka a napiekla banánové cupcake-y na privítanie. Je mi jasné, že deti odtiaľ nebudú chcieť odísť 😊 Prebúdzame sa tu každé ráno s vôňou čerstvého capuccina, obed deťom pripravuje na želanie (trebárs bežala do obchodu kúpiť makaróny pre Lindu, keď jej prestala chutiť polievočka s kuracím mäskom a ryžou) a na záver pobytu nás s Lindou naučí piecť kokosový koláč. Vôbec sa nám nechcelo odchádzať.

Deň svätého Valentína tu miestny oslavujú vo veľkom štýle! Na pláži Klong Chao sa tu v tento deň konala svadba 11-tich párov. Je to tradícia posledných 11-tich rokov, čím Koh Kood oslavuje vznik samotného „okresu“. Na pláži postavili pódium, druhé pláva na vode (pripravené na tancovanie), pripravené sú aj slávnostné stoly pre svadobčanov, pre turistov sú tu stánky s rôznymi dobrotami (popcorn pre našich drobcov), prekrásne kytice lemujú príchodovú cestičku, a pri západe slnka je 11 mini plachetničiek extrémne fotogenických. Všetky páry sú oblečené rovnako, nevesty prekvapivo v nohaviciach. Celú oslavu komentuje moderátor v thajčine aj v dobrej angličtine. Popisuje každý jeden bod programu, trebárs aj súťaž vo vypúšťaní krabov do mora, vyhráva ten pár, ktorého krab odpláva ako prvý 😊 A dozvedáme sa tiež, že aj zahraničiari sú vítaní na svadobnom obrade a môžu sa prihlásiť na hromadnú svadbu na ďalší rok. Niekto by mal záujem?

Čínsky nový rok, ktorý tentokrát vyšiel na 16 februára, sa v niektorých thajských mestách oslavuje celkom búrlivo. Trošku sme sa tomu chceli vyhnúť a podarilo sa. Na ostrove je len hŕstka obyvateľov s čínskymi koreňmi a tá si tento deň vzala voľno a prišla sa okúpať na pláž Ao Phrao. Je to pekná, dlhá pláž, s dobrým výhľadom na západ slnka. Pár petárd v tento deň zahučí, ale žiadne mega ohňostroje. Thajci sa k oslavám pripojili len sporadicky, niektorí odovzdali k svojim mini chrámikom pred domami viac darov (ovocie, koláče, celé pečené kura…) a bolo.

Rybárskú dedinku Ao Yai na úplnom juhu sme museli navštíviť dvakrát, tak nám to tam učarovalo. Celá dedina je postavená nad morom. Niektoré drevené domčeky na koloch sú obchodíky, iné reštaurácie a v ďalších ženy rozpletajú siete, chlapi spia v hamokoch a batoľatá lezú tak nejak všade medzi tým. Cez deň je to tu celkom zaspaté, ale večer sa reštaurácie zaplnia hosťami, ktorí prichádzajú hlavne na morské plody. Výber je tu obrovský (dokonca morský ježko, alebo krab schovaný v mega veľkej mušli) a všetko je super čerstvé. Grilované svätojakubské mušle skúšame my v Chonthicha Seafood. Za čašníka máme asi 10-ročného chlapca a trošku s ním kecáme. A tak nás vezme dozadu, kde majú „domácu“ opicu. Našli ju vraj po napadnutí psom, a tak sa o ňu starajú. Za pár dní ju vidíme z verandy Coffeeatu, ako s nimi cestuje na motorke (áno, čítaš to správne, opica sa viezla na motorke).

Na Koh Koode nie je ani jedna škaredá pláž, ba môžem napísať, že všetky sú mega úžasné. Nedá sa vybrať jedna obľúbená, každá má niečo iné do seba. Napríklad pláž pri rezortíku Neverland má hojdačky, hamok priamo vo vode, a ako jedna z mála aj stánok s džúsmi, zmrzlinou či kávou priamo na pláži. Tu by som sa asi nabudúce ubytovala. Na pláži Bang Bao je luxusnejší rezort a je tu veľké mólo, takže tu kotvia jachty (aj tá naša nás tu vyzdvihne) a iné lode. Krásna pláž. Pri rezorte Khlonghin sú tiež hojdačky, pár korálov, a tiež je tam krásne, ale naučte sa najprv rusky. Nápisy sú v ruštine, turisti len z Ruska. Pri rezorte Cham’s house je dobré prejsť sa kúsok od rezortu, stačí 100 metrov, a budete tam úplne sami. Je tam dokonca taká malá piesková duna, našim dvom to stačilo aby z nej hodinu váľali sudy. No a pri Paradise Beach majú ceduľky „Pozor, padajú kokosy!“ a majú pravdu. Hneď pri druhej návšteve bol hore v palme vyštveraný týpek a zhadzoval na zem mladé kokosy. Dole potom zbehol ako nič, bál sa len o svoj iPhone, ktorý mu pri lezení vypadával z vrecka gatí.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s